Ustálená hladina

Mesto, v ktorom žijeme, je úzko prepojené s veľkou riekou. Údaje o jej hladine k nám prenikajú z rôznych zdrojov. Niekedy stačí očný kontakt. Rieka je pre nás akási metafora plynutia, premeny, sily, putovania, minulosti, prítomnosti, tajomstva. Vzbudzuje rešpekt aj melanchóliu. Je krásna. Aj preto sme výstavu vybraných diel zahraničných hostí nazvali symbolicky. Oni svojou tvorbou hladinu poznania narúšajú, z ich ateliérov sa „vynárajú“ práce, ktoré sú iné, ale zároveň nenarúšajú rovnováhu s okolitým prostredím, svetom.

Samy Rio je francúzsky elegantný a zároveň precízny. Predstaví svoju kolekciu, kde experimentoval s bambusom ako s ekologickým materiálom, ktorého potenciál nie je dostatočne využitý. Podobne málo využitú vnímal španielsky dizajnér Jorge Penadés odpadovú kožu, ktorá vzniká pri výrobe kožených produktov. Po spracovaní je z nej veľmi výrazný materiál, ktorý nabral nový zmysel. Holanďan Sander Wassink tiež nie je ľahostajný k prostrediu okolo seba. Je divoký a rád nespútane recykluje a vytvára nové produkty na „hroboch“ tých použitých. Guglielmo Poletti programovo vo svojej tvorbe skúma limity materiálov. Ide do extrému, ale snaží sa o zachovanie funkcie a darí sa mu to. Redukciou sa snaží obnažiť podstatu objektu, ukázať jeho krehkosť a pevnosť zároveň. Dáva do kontrastu objemy, experimentuje so spojovacími prvkami. Tadeáš Podracký nechce byť limitovaný označením dizajnér. Jeho tvorba veľmi súvisí s priestorom – v jeho prípade skôr mentálnym. Skúma to, ako sa do neho premieta minulosť a prítomnosť a následne s tým pracuje pri tvorbe svojich produktov. S priestorom tela cielene pracuje Markéta Kratochvílová. Jej odevné formy sú dráždivé aj tajomné. Sú bariérou aj provokáciou. Novou vrstvou. Novým limitom. Rakúska dizajnérska dvojica Vandasye rada pracuje s kontextom, v ich vnímaní je tou podstatnou vrstvou nielen pri vzniku produktu, ale najmä pri jeho vnímaní a vstrebávaní do kultúrneho kontextu, v ktorom fungujeme.

Kurátorky: Ľubica Hustá, Silvia Lovasová