HT Series nadväzuje na môj dlhodobý výskum FDM 3D tlače ako média umeleckého vyjadrenia. Namiesto toho, aby som k digitálnej fabrikácii pristupoval/a ako k procesu exaktnej reprodukcie, moja práca skúma moment, kedy sa počítačový dizajn stretáva s fyzickým svetom. Práve v tomto strete nachádzam autenticitu – nie v samotnom digitálnom modeli, ani v manuálnom zásahu, ale v dialógu medzi nimi.
Séria je založená na jednoduchom pozorovaní materiálu. PLA, jeden z najbežnejších materiálov používaných pri stolovej 3D tlači, býva často zatracovaný pre svoju citlivosť na teplo. Namiesto kompenzovania tejto vlastnosti ju prijímam ako základný dizajnérsky princíp. Teplo nie je námetom diela, ale médiom, prostredníctvom ktorého digitálny objekt vstupuje do fyzickej reality – do priestoru, kde geometria začína vyjednávať s gravitáciou, napätím, elasticitou a samotným správaním materiálu.
Každý objekt je koncipovaný ako komplexný dizajn, ktorého logika presahuje samotný akt tlače. Vytlačená geometria je zámerne navrhnutá pre druhú fázu formovania, v ktorej termálna manipulácia aktivuje možnosti už predtým zakódované v jej štruktúre. Každá transformácia je dizajnom predvídaná, no nikdy nie úplne determinovaná. Fyzikálne zákony sa tak stávajú spolutvorcami finálneho objektu.
Tento prístup zároveň umožňuje dielu prekročiť zdanlivé obmedzenia hobby FDM tlačiarní, teda technológie, ktorá zostáva ústredným prvkom mojej praxe. Objekty sú tlačené v komprimovaných konfiguráciách a neskôr expandované, rozbalené, natiahnuté či tvarované do podôb, ktoré výrazne presahujú rozmery samotnej tlačiarne. Napríklad osemdesiatcentimetrový rám zrkadla vzniká na tlačovej ploche s rozmermi iba 35 × 35 centimetrov. Na iných miestach sa presné vytlačené geometrie zjemňujú do fluidných povrchov, zatiaľ čo viacfarebné filamenty sa transformujú do štruktúr pripomínajúcich tkané textílie alebo visiace drapérie, čím stierajú vizuálnu hranicu medzi priemyselnou výrobou a remeslom.
V celej sérii nestojí digitálna presnosť v opozícii voči materiálnej nepredvídateľnosti. Naopak, obe existujú ako komplementárne podmienky toho istého procesu. Počítačový model stanovuje pole možností, zatiaľ čo fyzická realita ho dotvára prostredníctvom síl, ktoré nemožno plne simulovať ani kontrolovať. Objekt nevzniká tejto negácií navzdory, ale práve vďaka nej.
HT Series reflektuje moju širšiu umeleckú prax, ktorá konzistentne hľadá body prieniku medzi digitálnymi systémami a materiálnym svetom. Ukazuje, že technológia by sa nemala snažiť nahradiť fyzickú realitu čoraz väčšou presnosťou, ale mala by s ou vstúpiť do živého vzťahu. Moja práca naznačuje, že autenticita vzniká presne tam, kde sa logika algoritmu stretáva s neredukovateľnou komplexnosťou hmoty – kde digitálne a fyzické prestávajú fungovať ako protiklady a stávajú sa neoddeliteľnými súčasťami jedného tvorivého procesu.
HT Series
HT Series continues my long-term investigation of FDM 3D printing as a medium of artistic expression. Rather than treating digital fabrication as a process of exact reproduction, my work explores the moment when computational design encounters the physical world. It is within this encounter that I locate authenticity—not in the digital model alone, nor in manual intervention, but in the dialogue between both.
The series is grounded in a simple material observation. PLA, one of the most common materials used in desktop 3D printing, is often dismissed for its sensitivity to heat. Instead of compensating for this property, I adopt it as a design principle. Heat is not the subject of the work but the medium through which the digital object enters physical reality, where geometry begins to negotiate with gravity, tension, elasticity, and the behaviour of the material itself.
Each object is conceived as a complete design whose logic extends beyond the act of printing. The printed geometry is deliberately engineered for a second phase of formation, in which thermal manipulation activates possibilities already embedded within its structure. Every transformation is anticipated by the design, yet never entirely determined by it. Physical laws become collaborators in the making of the final object.
This approach also allows the work to exceed the apparent limitations of hobby-grade FDM printers, a technology that has remained central to my practice. Objects are printed in compressed configurations and later expanded, unfolded, stretched, or reshaped into forms that greatly surpass the dimensions of the printer itself. An eighty-centimetre mirror frame, for instance, originates from a build volume of only 35 × 35 centimetres. Elsewhere, precise printed geometries soften into fluid surfaces, while multicolour filaments transform into structures that evoke woven textiles or suspended drapery, dissolving the visual boundary between industrial production and craft.
Throughout the series, digital precision is never opposed to material unpredictability. Instead, the two exist as complementary conditions of the same process. The computational model establishes a field of possibilities, while physical reality completes it through forces that cannot be fully simulated or controlled. The object emerges not despite this negotiation, but because of it.
HT Series reflects my broader artistic practice, which consistently seeks points of convergence between digital systems and the material world. It proposes that technology should not aspire to replace physical reality through ever greater precision, but to engage with it. The work suggests that authenticity arises precisely where the logic of computation meets the irreducible complexity of matter—where the digital and the physical cease to function as opposites and instead become inseparable parts of a single creative process.
English 
Slovak