Domov nie je neutrálnym priestorom. Sú v ňom zakotvené predstavy o tom, ako má vyzerať rodina, kto v ňom smie bývať a akým spôsobom. V slovenskom kontexte je domov historicky spätý s vlastníctvom. Domov sa vlastní, nie prežíva.
Táto predstava sa dnes nachádza v kríze. Mladí ľudia čelia nedostatku dostupného bývania, ekonomickej neistote a životu v podnájmoch, ktoré sa menia každých pár rokov. Domov sa stal dočasným miestom, ktoré si človek musí neustále znovu vytvárať.
Práve preto siaham po pojme radikálna domesticita ako výzva k inému pohľadu na domov. Nie ako na nehnuteľnosť, ale ako na aktívnu, každodennú činnosť. Ako na priestor, ktorý môže byť autentický, empatický a kvír, aj keď je dočasný.
V projekte skúmam domov cez moju osobnú skúsenosť, ktorú prepájam so širšími spoločenskými otázkami o identite, bezpečí a starostlivosti, pričom pracujem s kvír perspektívou a vlastným prežívaním.
Radical Domesticity
2026
Home is not a neutral space. It is embedded with preconceived notions of what a family should look like, who is allowed to live there, and in what manner.
In the Slovak context, home is historically tied to ownership. Home is owned, not experienced. Today, this notion is in crisis. Young people face a shortage of affordable housing, economic insecurity, and a life in rentals that change every few years. Home has become a temporary place that one must constantly recreate. It is precisely for this reason that I turn to the concept of radical domesticity as a challenge to view home differently. Not as real estate, but as an active, daily practice.
As a space that can be authentic, empathetic, and queer, even when it is temporary. In this project, I explore the concept of home through my personal experience, linking it to broader social questions of identity, safety, and care, while working with a queer perspective and my own lived experience.
Slovak 
English