päť & pól výber

PÄŤ & PÓL VÝBER

Ksenia Bilyk, Urn for Ashes

KSENIA BILYK

„Ksenia Bilyk sa zamýšľa nad imperializmom a kolonializmom, prezentuje svoje názory na spôsoby prekonania traumatickej histórie.
Bilyk vo svojom diele Urn for Ashes skúma revolučný sovietsky totalitarizmus v keramických urnách s otvormi po guľkách, ktoré dúfajú v zrútenie starých imperialistických naratívov.“ — kurátorka Denisa Tomková z výstavy Still here (2022)

Ksenia Bilyk: V práci Urn for Ashes sa snažím zachytiť tieto rozpory, akoby nám boli od začiatku známe. Pokúšam sa o syntézu heroického folklóru, ktorý úzko súvisí s naivnými motívmi „ľudového“ umenia počas revolučných premien na úsvite sovietskej totality. Tak, ako vtedy disharmónia a primitívnosť dominantného rozprávania len bazálne zakrývali ohurujúcu hrôzu spáchaných aj ešte len zamýšľaných zločinov a zverstiev. Ako figurálny štýl som si zvolila odvážny primitivizmus, aby som vytvorila dekor, ktorý sa prepletá okolo antických tvarov, zdôrazňuje pochmúrnu naivitu a detinskú jednoduchosť modernej mýtotvorby ruskej propagandy a spája ju s obrazmi nedávnej minulosti. Preto sa snažím zachytiť genetickú postupnosť súčasného triumfálneho príbehu, ktorý dominuje ruskej kultúre, ako aj cynizmus a blaženú naivitu, ktorá večne sprevádza zverstvá a zločiny. Zámerná vzácnosť majolikovej farebnej palety a zdôraznená vraková štruktúra urny majú naznačovať všeobecnú únavu a archaickosť materiálu, akoby pripomínali kolapsy starých naratívov a večné pokusy o ich vzkriesenie z popola.

instagram: bilyk_ksenia

Amir Chasson, Loose Holes

AMIR CHASSON

„Násilie a trauma spojené s vlastným rodom a sexualitou, najmä v kontexte patriarchálneho a militantného prostredia, sú témou diela Amira Chassona. Chassonova publikačná práca Loose Holes kombinuje koláže vytvorené z časopisov pre gejov s poéziou. Dielo komentuje ruskú inváziu na Ukrajinu pohľadom na obrazy LGBTQ Ukrajincov. — kurátorka Denisa Tomková z výstavy Still here (2022)

Amir Chasson: Tento básnický cyklus, pohnutý a znepokojený ruskou inváziou na Ukrajinu a najmä pri pohľade na obrazy LGBTQ Ukrajincov bojujúcich nielen o svoj život, ale aj proti hroziacemu riziku prenasledovania v rámci potenciálnej ruskej vojenskej okupácie, a pri pomyslení na ich umlčané ruské náprotivky, pozostáva z kresieb dozorkýň z nacistických koncentračných táborov, ktoré som umiestnil vedľa koláží vytvorených z mužských gay časopisov. Týmto spôsobom som chcel poukázať na spoločnú tému tiel v núdzi. Ide o ozbrojenie layoutu s cieľom prebudiť pôvodný zdrojový materiál aj divákov, ktorí si v ňom náhodne listujú. Juxtapozícia má moc všetko natiahnuť a posilniť. Platí to bez ohľadu na to, aký náhodný, rozmazaný, vyblednutý, upozadený, náhodný alebo naliehavý môže byť juxtaponovaný zdrojový materiál. Všeobecnou myšlienkou všetkých mojich layoutových prác (v tlači ako aj v maľbe a videu) je využiť zdanlivo nezámerný vzťah medzi obrazom a textom alebo obrazom na vyplnenie medzery tam, kde písaný jazyk (esej, poézia) nestačí alebo neuspokojí zvedavosť diváka.

Maika Dieterich, Grammar Animator

MAIKA DIETERICH

Jazyk a komunikácia sa objavujú v dielach Maiky Dieterich. Dietrichovej Grammar Animator vychádza z estetiky jazyka, v ktorom počítačový program vytvára animácie na základe gramatických štruktúr rôznych jazykov. Pri navrhovaní novej budúcnosti a podnecovaní dialógu Dieterich predstavuje spôsob, akým môžeme medzi sebou komunikovať mimo tradičnej abecedy. — kurátorka Denisa Tomková z výstavy Still here (2022)

Maika Dieterich: Práca sa zaoberá estetikou jazyka. Napísala som malý program, ktorý vytvára animácie na základe gramatických štruktúr rôznych jazykov. Veci ako počet znakov v abecede alebo počet časov v jazyku sú vstupnými údajmi, ktoré určujú faktory ako množstvo častíc v animácii alebo ako dlho zostanú viditeľné. Výsledkom je, že dva jazyky z indoeurópskej jazykovej rodiny zvyčajne vyzerajú veľmi podobne, zatiaľ čo jazyky z rôznych jazykových rodín vyzerajú veľmi odlišne. Je to celkom zábavné a niektoré výsledky sú veľmi krásne. Myslím, že zaujímavé na tejto práci je zamyslieť sa nad tým, ako zvyčajne vnímame estetiku jazyka a ako sa to líši (alebo možno nie?) od tohto experimentu s vizuálnou estetikou jazyka.

Petra Garajová

PETRA GARAJOVÁ

„Klimatická núdza a naša prepojenosť s inými ľuďmi a druhmi je ďalšou spoločnou témou vystavených diel Petry Garajovej. Prebytočná vlna, ktorá pochádza z oviec chovaných primárne na potravinárske účely, získava v tomto projekte novú hodnotu.“ — kurátorka Denisa Tomková z výstavy Still here (2022)

Petra Garajová: Mojím cieľom bolo posunúť materiálový výskum v oblasti recyklácie odpadovej ovčej vlny ako open source. Čo znamená, že každý dizajnér*ka, farmár*ka či tvorca dokáže použiť lokálnu vlnu na produkciu bio-materiálov a uplatniť ich vo vlastných domácnostiach či produktoch. Nadbytočná vlna pochádza z oviec, ktoré sú primárne chované na potravinárske účely a nie je dostatočne kvalitná na spracovanie v textilnom priemysle. Ovčia vlna je bohatá na proteín – keratín, ktorý sa chemicky extrahuje z vlákien. Chemický proces sám o sebe nie je jednoduchý, ale v tomto prípade sa snaží využívať čo najudržateľnejšie postupy a chemikálie, ktoré slúžia k DIY chemickej extrakcii keratínu mimo profesionálneho laboratórneho vybavenia. Keratín sa tak implementuje do výrobného procesu bio-materiálov ako napríklad 3D tlačené prototypy, bioplasty, úprava konečných vlastností textílií (textile finishing) či elektrostatické zvlákňovanie (electrospinning). Nepoužiteľná vlna tak pomocou dizajnu nadobúda novú hodnotu ako materiál a uzatvára jeho životný cyklus. Tak isto, ako rozširuje oblasť jeho uplatnenia.

výstavný priestor: GMB – Mirbachov palác

instagram: pat.a.pol