Zuzana Svatik je absolventkou Ateliéru keramiky na VŠVU, venuje sa úžitkovému umeniu a oblasti autorského dizajnu, tvorí prevažne v médiu keramiky s dôrazom na angažovanú, kritickú polohu tvorby. Momentálne žije a tvorí v Berlíne.

Jednotvárnosť, samozrejmosť symbolov, nahodilosť, gýč či irónia definujú vizuálnu stránku tejto kolekcie. Situácie, ktoré dôverne poznáme, zažili sme alebo odsudzujeme, vtierajú sa nám do nášho vedomia a surovo definujú odcudzenosť dneška. Telá splývajú s objektmi, populárnou kultúrou, rýchlosťou, súťaživosťou, deformovanou pravdou.  Ak obraz tela dokáže splynúť s akýmkoľvek symbolom trofeje či stvoriť harmonický celok, bude tento moment alarmujúci, volajúci po deštrukcii, regenerácii a znovuzrodení. Akceptácia tohto spojenia dáva prežiť povrchnosti, úzkosti a strachu skrytého hlboko v nás.  

Projekt bol podporený z fondu Nadácie mesta Bratislavy.

In its visual aspect, the show collection is defined by uniformity, banality of symbols, randomness, kitsch and irony. Situations that we know very well, that we experience and condemn, invade our consciousness and define the harsh reality of today´s estrangement. Bodies melt into objects, popular culture, speed, competition and deformed truths. Once an image of a body merges with some symbol of a trophy and creates a harmonic whole, it will be alarming and calling for destruction, regeneration and rebirth. To accept this merging means to let our hidden shallowness, anxiety and fear survive.