OPEN CALL / DIZAJN LAB / REBECA IHRING: GENESIS, CONNECTED TO DISCONNECTED

Genesis

Dielo skúma využitie keramických materiálov v produktovom dizajne prostredníctvom kreatívneho procesu založeného na konceptuálnej a intuitívnej reflexii. Počiatočná inšpirácia pramení z mikroskopického motívu špirál objavujúcich sa na povrchu čerstvo oplodneného vajíčka, symbolu pôvodu a neviditeľného pohybu. Tento motív otvára priestor pre kultúrne a filozofické otázky o počiatku života, ktoré sa potom odrážajú v textoch. Výsledkom je séria lámp s osobitým charakterom, ktorých tienidlá po rozsvietení odhaľujú nielen štrukturálne špirálové vzory, ale aj vtlačené verše, krátke básne ako záznamy kontemplácie nad intímnou stopou stvorenia.

Connected to disconnected

Ticho blikajúcich obrazoviek. Tisíce spojení a predsa taká prázdnota. Dielo je tlmeným výkrikom v ére hyperkonektivity, kde dotyk nahradili notifikácie a osamelosť sa skrýva za filtrom. Ilúzia blízkosti rastie, zatiaľ čo korene komunity vyhoreli. Dielo bolo vytvorené technikou liateho porcelánu, naliateho do sadrových foriem zámerne narušených deštrukčnými aktmi. Táto vrstva zásahu vytvára štruktúry, kde sa poriadok stretáva s chaosom a tvar sa stretáva so zlomom.

Genesis
The work explores the application of ceramic materials in product design through a creative process grounded in conceptual and intuitive reflection. The initial inspiration stems from the microscopic motif of spirals appearing on the surface of a freshly fertilized egg, a symbol of origin and invisible movement. This motif opens up space for cultural and philosophical questions about the beginning of life, which are then reflected in texts. The result is a series of lamps with a distinctive character, whose lampshades, once illuminated, reveal not only structural spiral patterns but also imprinted verses, short poems as records of contemplation on the intimate trace of creation.

Connected to disconnect
The silence of flickering screens. Thousands of connections and yet, such emptiness. The work is a muted cry in an era of hyperconnectivity, where touch has been replaced by notifications, and loneliness hides behind a filter. The illusion of closeness grows, while the roots of community burn out.
The piece was created using the technique of slip-cast porcelain, poured into plaster molds deliberately disrupted by acts of destruction. This layer of intervention forms structures where order meets chaos, and shape confronts fracture.