Select a page
Select a page

Beáta Gerbócová, textilná výtvarníčka pôsobiaca aj na Katedre textilnej tvorby Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, svojou aktuálnou kolekciou žakárových tkanín rozpráva silne toxický a znepokojujúco skutočný príbeh kedysi životom pulzujúceho jazera. Necháva nás vplávať do vôd obývaných patogénnymi chimérami,ponoriť sa do olejovej náruče a nadýchať sa jedovatej slanosti. Smaragdovú ani tyrkysovú tu nenájdete, zato sladko zahnívajúcu ružovú, nekrotickú fialovú či metalický lesk belasej áno. Jej textílie nemajú uzavretý sujet, tak ako nie je, verme, definitívne spečatený ani osud Aralského jazera. Na výstave ich formuluje fazetami slobodne rozvíjanej priestorovej inštalácie, v jednotlivostiach môže byť žakárová tkanina vrstvená, prekrývaná, štruktúrovaná aj inými metódami, napr. sieťotlačou. Sleduje tým predovšetkým vnútornú logiku fabuly/textílie. V tomto zmysle je rovnako podstatný rub i líce diela, na jednej i druhej strane pre ňu generuje celkom iný druh odkazov a významov.


Digitálny prístup charakterizuje aj diela Henriety Kurčíkovej, doktorandky na Katedre textilnej tvorby VŠVU v Bratislave. Jej pracovným nástrojom je digitálny vyšívací stroj a metódou intervencie posuny a úkroky vstupujúce do automatizované postupu zariadenia. Kolekcia, ktorá je súčasťou jej doktorandskej práce, reaguje na (aj v postdigitálnej dobe) atraktívnu a sledovanú tému originálu a kópie. Autorku zaujíma na úrovni tradičnej slovenskej výšivky, všíma si autentickú verziu v jej estetickej a remeselnej kvalite a dáva ju do kontrastu s ambicióznymi i naivistickými posunmi dekóru, so sériovo i s individuálne produkovaným suvenírovým brakom, s účelovo patriotistickým, ekonomickým, bez empatie k vnútornej dynamike vývoja remesla motivovaným záujmom o uchovávanie domácich tradícií.

Výšivky, ktoré navrhuje Henrieta, stavajú na cielených tenziách i náhodných krokoch, využívajú moment prerušenia i sledovania vzoru, pokojnú i temperamentnú silu ornamentálneho vzoru. Všíma si a do svojho konceptu vie zapojiť dôstojnosť a meditatívnosť repetitívneho princípu, ale i generáciami zrejúce intuitívne geometrie a symbolické poézie slovenských ľudových výšiviek.

Dizajn štúdio ÚĽUV, Dobrovičová 13

Od roku 2000 je v Bratislave výstavný priestor Ústredia ľudovej umeleckej výroby s názvom Dizajn štúdio ÚĽUV na Dobrovičovej 13. Filozofia Dizajn štúdia vychádza z potreby zviditeľňovať pôvodný slovenský dizajn zameraný na remeslá, dizajn so značkou tradície a kreativity. Predmety a diela prezentované v Dizajn štúdiu charakterizuje najmä orientácia na tradičné, klasické technológie a tiež využívanie prírodných materiálov v spojení s originálnou myšlienkou.

Posted by: tím BADW
25. mája 2018
1

Related Articles